Use of terrestrial molluscs for bioindication of the impact of the Gabčíkovo hydraulic structures (the Danube River, Slovakia)

Tomáš Čejka

The aim of this paper is (1) describe main methods using within the biomonitoring programme of the Gabčíkovo hydraulic structures along the Danube River, SW Slovakia; (2) present main results of the monitored long‐term structural changes in alluvial molluscan fauna over the past ten years; (3) describe changes to surface and ground water dynamics on communities of terrestrial molluscs and (4) compare structure of molluscan faunas before the Danube damming and ten years on.
PDF (245 kB)

New records of mollusc species for Slovakia during the last 25 years

Tomáš Čejka, Libor Dvořák & Michal Horsák

The latest comprehensive work dealing with Slovak mollusc fauna is a monograph of M. J. Lisický, which summarizes all pub­lished and collection data from 1945 to 1982. Since that time, other 14 species have been re­corded: Theodoxus fluvi­atilis (Linnaeus 1758), Potamopyrgus antipodarum (Gray 1843), Bythinella metarubra Fal­niowski 1987, Columella aspera Waldén 1966, Lucilla singleyana (Pilsbry, 1890), Oxychilus hydatinus (Rossmässler 1838), Deroceras panormitanum (Les­sona & Pollonera 1882), Deroceras turcicum (Simroth 1894), Arion lusitanicus Mabille 1868, Sinanodonta woodiana (Lea 1834), Corbicula fluminea (O. F. Müller 1774), Sphaerium solidum (Nor­mand 1844), Pisidium hibernicum Westerlund 1894 and Pisidium globulare Clessin 1873. Six species (P. antipoda­rum, L. singleyana, D. panormintanum, A. lusitanicus, S. woodiana and C. fluminea) belong to non-native species and, ex­cluding of L. singleyana also to more or less invasive species; the remaining eight species belong to non-invasive European molluscan fauna and in some cases they were overlooked native species.

Full text in Slovak (640 kB)

Cesta je cieľ

The way is the goal


Photo by Hamerlík László, Institute of Zoology SAS, Bratislava, Slovakia.

Molluscan communities in abandoned quarries

In May 2006, Anikó Csölle defenced the diploma thesis entitled Molluscan communities in abandoned quarries in the southern part of the Malé Karpaty Mts., SW Slovakia.

Summary

Introduction and methods:
A structure of land snail assemblages in the eleven abandoned quarries in the southern part of the Little Carpathians (Malé Karpaty Mts.) was surveyed in 2004-2005. A typical species composition was established to each site; individual assemblages from the viewpoint of species identity were compared, index of dominance, species diversity and equitability were calculated. Molluscs were sampled by visual search and litter sieving (ca. 3 litres) one-time in each quarry.

Main results:
(1) In total, 49 species of terrestrial molluscs by visual search were found. The number of species varied from 8 to 19.
(2) In open xeric quarries 39 species of molluscs ware confirmed, in ravine forest-like quarries 34 molluscan species were found.
(3) Euconstant species was only one species (Helix pomatia), which occurred in 10 quarries; eight species were constant, 24 were accidental. In open xeric quarries were 3 species euconstant (Cepaea vindobonensis, Helix pomatia a Vitrina pellucida), 11 species were constant, 9 accessoric and 16 accidental. From the viewpoint of species diversity, a difference between non-woodland quarries and woodland quarries was not confirmed.
(4) All species were classified to 8 ecological groups, whereby woodland species sensu lato (woodland eurytopic species, e.g. Monachoides incarnatus) were predominated (43 %, 22 species); 25 % species were euryecious (12 species), 12 % were steppe species (6) a 6 % forest-steppe (3 species). The lowest number of species belonged to hygrophilous (6 %, 3 species) and polyhygrophilous (2 %, one species – Zonitoides nitidus). Euryecious and woodland species sensu lato were euconstant. The semisilvicolous (from forest to shrub or garden) species Helix pomatia was predominant (10 quarries). The most constant euryecious were two species with predominant snail Vitrina pellucida (8 quarries).
(5) Hierarchical cluster analysis classified data according to species identity Jaccard’s index in three main clusters. The first cluster consists of the six open quarries molluscan assemblages. In all sites, land snails Cepaea vindobonensis and Helix pomatia were presented. The third cluster could be described as group of ravine-like woodland molluscan assemblages. The constant species were two species, Monachoides incarnatus and Clausilia dubia.

Csölle A., 2006: Molluscan communities in abandoned quarries in the southern part of the Malé Karpaty Mts., SW Slovakia. - Diploma thesis, Faculty of Natural Sciences, Bratislava, 57 pp.

Atlas schránok morských mäkkýšov

Vo vydavateľstve IKAR vyšiel v máji 2006 atlas schránok morských mäkkýšov pod kompromisným názvom Mušle morských mäkkýšov. V českej mutácii vyšiel ako Ulity a lastury (vyd. Knižní klub), originálny názov je Shells, autorom textu je S. Peter Dance, fotografie vyhotovil Matthew Ward. Podľa slovenského vydavateľa ide o knihu komerčne minoritnú, takže je malým zázrakom, že sa dostala do edičného plánu a nakoniec aj vyšla. Pravdepodobne sa dlho opäť na slovenskom trhu nič podobné, populárne ladené, neobjaví, takže jasajme a nekritizujme. Najväčším kladom atlasu je, že v úvodnej časti po prvý raz prináša podrobné slovenské názvoslovie morfológie schránok mäkkýšov a nové slovenské názvy jednotlivých druhov (autorom je najmä M.J. Lisický, sčasti aj T. Čejka).

K používaniu pojmu „synantropný“ v zoocenológii

Tomáš Čejka

Potreba vyjadriť väčšiu či menšiu väzbu niektorých živočíchov alebo rastlín ku človeku, resp. ním ovplyvnené alebo pretvorené prostredie, viedla k rozvoju bohatej ekologickej terminológie.
Pre druhy viazané na človeka sa najmä v zoológii, ale aj botanike, často používa termín synantropný. Ako už upozornil POVOLNÝ (1962), POVOLNÝ a ŠUSTEK (1973), ktorí definovali a oddelili pojmy synantrop a Kulturfolger (pozri nižšie), termínom synantropný by sa mali označovať len druhy, ktoré majú takú silnú väzbu na človeka a jeho aktivity, že nie sú schopné dlhší čas prežívať v prírodnom prostredí (teda mimo súvislej zástavby a interiérov budov). Typickými synantropmi sú napr. mravce faraónske, väčšina cudzokrajných živočíchov žijúcich v skleníkoch, niektoré šváby, dvojkrídlovce a pod.
Druhy, ktoré dobre prosperujú, či sú dokonca viazané na kultúrnu krajinu, nazýva TISCHLER (pers. comm., in POVOLNÝ & ŠUSTEK 1973) výstižne Kulturfolger (v anglickom preklade culture follower), pričom ich dôsledne odlišuje od skutočných synantropov.
Tu nájdete kompletný článok (.pdf)












Limacus flavus -- jediný synantropný mäkkýš s. stricto na Slovensku

Výsledky malakozoologického prieskumu Bukovských vrchov v roku 2005

Results of the malacological survey in Bukovske Vrchy Mts. (East Slovakia) in 2005

Tomáš Čejka, Libor Dvořák, Michal Horsák, Magda Hrabáková, Lucie Juřičková, Tereza Kořínková, Ľubomíra Vavrová

V oblasti NP Poloniny sa 16. až 21. júla 2005 uskutočnili historicky prvé slovenské Malakologické dni. Spravil sa prieskum 28 lokalít v okolí obcí Nová Sedlica, Uličské Krivé, Zboj, Topoľa, Kolbasov, Stakčín a Kalná Roztoka. Hlavnou metódou vzorkovania bol individu­álny zber mäkkýšov s odhadom početnosti a semikvantitatívnou metódou mokrého výplavu (Horsák 2003); na niekoľkých lokalitách boli odobraté aj semikvantitatívne vzorky opadu a vrchných vrstiev pôdy do hĺbky pri­bližne 3 cm. Vodné mäkkýše sme zbierali pomocou kovového sita s veľkosťou ôk 1 mm².

Obr. 1 NPR Havešová. Prírodný bukový les s výraznou prímesou cenných listnáčov v optime svojho vývoja. V padnutých kmeňoch sa hojne vyskytuje Argna bielzi.

Na 28 lokalitách sme zistili 78 druhov mäkkýšov, z toho 70 suchozemských a 8 vodných druhov. Ku konštant­ným suchozemským druhom (50 a viac % lokalít) patrili Perforatella dibothryon, Faustina faustina, Macrogas­tra latestriata, Macrogastra tumida a Vestia gulo. Najpočetnejšími druhmi boli Vestia gulo, Discus perspectivus, Schistophallus orientalis, Monachoides vicinus, Macrogastra tumida, Carychium tridentatum, Macrogastra la­testriata a Isognomostoma isognomostomos. Spomedzi vodných mäkkýšov bol konštantným druhom lastúrnik Pisidium personatum, najpočetnejšími druhmi Pisidium personatum a P. casertanum.

Obr. 2 Argna bielzi a Carpathica calophana

Nové a nepotvrdené druhy pre územie

Počas nášho výskumu sme zistili 12 nových druhov: Aegopinella minor, Arion fasciatus, Arion lusitanicus, Arion silvaticus, Deroceras agreste, D. laeve, D. sturanyi, D. reticulatum, D. rodnae, Limax maximus, Trunca­tellina cylindrica; z vodných druhov je nový pre územie Acroloxus lacustris.

Počas výskumu sme na nami sledovaných lokalitách nezaznamenali druhy Clausilia dubia (Ložek & Gulička 1955), Semilimax kotulae (Ložek & Gulička 1955, Ložek, 1962), Vallonia excentrica (Vostál 1995), Vertigo al­pestris (Ložek & Gulička 1955, Ložek 1962), Gyraulus albus (Vostál 1995), Gyraulus crista (Vostál 1995) a Radix auricularia (Lučivjanská, nepubl.). To, samozrejme, neznamená, že na zvyšnom území už tieto druhy ne­žijú. Ako veľmi nepravdepodobné možno označiť Vostálove (1995) údaje o druhoch Anisus spirorbis, Sphae­rium corneum, Urticicola umbrosus, Helicodonta obvoluta, Xerolenta obvia a Oxychilus inopinatus (posledné dva dokonca z alúvií potokov!)

Celkovo sa našlo počas rokov 1954–2005 na území Bukovských vrchov 86 druhov mäkkýšov (75 suchozem­ských a 11 vodných druhov.

Celkové zhodnotenie malakofauny Bukovských vrchov

Celková, pomerne jednotvárna, štruktúra malakofauny je význačná pre lesné stanovištia na flyši, ktoré sa tak ná­padne líšia od veľmi pestrých biotopov v jadrových karpatských pohoriach, kde najmä v oblasti vápencových príkrovov dochádza k nahromadeniu najrôznejších stanovíšť na pomerne malej ploche, čo sa jasne odráža aj v pestrom zložení tamojšej malakofauny (Ložek & Gulička 1955). Napriek tomu nemajú malakocenózy Bukov­ských vrchov (s výnimkou susedných častí Východných Karpát) na Slovensku obdoby, pretože majú čisto vý­chodokarpatský ráz, čím sa značne líšia od fauny západnejších karpatských pohorí.

Na území sa vyskytuje niekoľko typických malakocenóz:

1. Základnou malakocenózou je spoločenstvo horského bukovo-jedľového lesa (Obr.1) s charakteristickými druhmi Ena montana, Cochlodina orthostoma, Macrogastra latestriata, Bulgarica cana, Pseudalinda stabilis, Aegopinella epi­pedostoma (ev. A. nitens), Schistophallus orientalis, Vitrea diaphana, Vitrea trannsylvanica, Faustina faus­tina, Isognomostoma isognomostomos a miestami aj Argna bielzi. Vyššie uvedené druhy žijú väčšinou pod kôrou sta­rých padnutých stromov alebo priamo v tlejúcom dreve (napr. Argna bielzi) (Obr.2).

2. Na malakocenózu bukojedlín priamo nadväzujú cenózy lesných mokradí, ktoré sa vyskytujú v alúviách poto­kov, príp. sa objavujú na svahových prameniskách. Sú tu zastúpené všetky vyššie menované druhy bukojedlín, avšak celkový charakter malakocenóz udávajú vlhkomilné druhy Macrogastra tumida, Vestia turgida, Vestia gulo, Discus perspectivus, Vitrea crystallina, Euconulus fulvus, Eucobresia nivalis, Monachoides vicinus a Carychium minimum, ev. C. tridentatum.

3. Malakocenózy submontánneho stupňa sú charakteristické výskytom druhov Perforatella dibothryon, Discus perspectivus a Petasina leucozona bielzi, ktorých súvislé stanovištia však nevystupujú príliš nad 600 m n.m.

4. Malakocenóza subalpínskeho stupňa je v podstate ochudobnená malakocenóza montánna, pričom jednotlivé druhy tú majú iné početné zastúpenie. Význačnými druhmi sú Cochlodina orthostoma, Bulgarica cana, vzácne aj Macrogastra latestriata. Vo vlhkom opade krytom bujnou vegetáciou žijú lesné až lesné vlhkomilné druhy Schistophallus orientalis, Vitrea diaphana, Ena montana, Aegopinella epipedostoma, Aegopinella pura, Mona­choides vicinus, Vestia turgida, Isognomostoma isognomostomos a vzácne Arianta arbustorum. Táto malakoce­nóza je charakteristická najmä pre hrebeňovú partiu vo výškach 1000–1100 m n.m.

5. Malakocenóza sekundárneho bezlesia (prevažne mezické lúky a kultúrna step) s druhmi Fruticicola fruticum, Euomphalia strigella, Aegopinella minor, Truncatellina cylindrica a Vitrina pellucida.

6. Počas výskumu sme neopomenuli ani malakocenózy kultúrnej krajiny, najmä rôznych ruderálnych stanovíšť v intravilánoch obcí. Je kuriózne, že okrem typických ruderálnych druhov (Deroceras reticulatum, Deroceras ag­reste, Arion lusitanicus, Limax maximus) napr. V Novej Sedlici prežívajú priamo v intraviláne aj také citlivé lesné druhy, ako napr. Bulgarica cana či Pseudalinda stabilis.

Obr. 3 NPR Stinská slatina pri Novej Sedlici. Stanovište Vertigo substriata a ďalších osemnástich, prevažne lesných a vlhkomilných druhov. Vyskytuje sa tu aj päť vodných druhov.

Zoogeografický pohľad na malakofaunu Bukovských vrchov

Rozdiel v štruktúre malakofauny Bukovských vrchov je oproti Západným Karpatom najmä v neprítomnosti zá­padných prvkov, napr. Discus rotundatus, Oxychilus cellarius, Daudebardia rufa, D. brevipes, Petasina uniden­tata, Monachoides incarnatus (ekologicky tu s ním vikarizuje Perforatella dibothryon), Urticicola umbrosus, Isognomostoma holosericea, Cepaea hortensis, ďalej západokarpatské endemity, najmä Trichia villosula a Trichia lubomirskii, chýbajú tu však aj mnohé druhy spoločné Západným Karpatom a Sedmohradsku, napr. Cochlodina cerata, Alinda biplicata, Vestia elata, aj niektoré druhy s širším areálom ako Discus ruderatus, Cochlodina laminata a Clausilia cruciata. Malakofauna Bukovských vrchov je zo zoogeografického hľadiska značne ochudobnená, obohatená iba o niektoré čisto východokarpatské druhy, akými sú Carpathica calophana alebo Petasina leucozona bielzi. Podiel karpatských endemitov je výrazný (pričom chýbajú západokarpatské en­demity). Patrí sem Argna bielzi, Macrogastra latestriata, M. tumida, Pseudalinda stabilis, Vestia gulo, Vestia tur­gida, Schistophallus orientalis, Vitrea transsylvanica, Carpathica calophana, Monachoides vicinus, Faustina fa­ustina, Perforatella dibothryon, Petasina leucozona bielzi a Acicula parcelineata.

Obr. 4 Aj takáto drobná mokraď v intraviláne Novej Sedlice hostí zaujímavé spoločenstvo 11 suchozemských a 3 vodných druhov, napr. Vertigo antivertigo, Vestia gulo, Perforatella dibothryon, Macrogastra tumida alebo Discus perspectivus.

Súhrn a záver

Faunistickým prieskumom 28 typových lokalít Bukovských vrchov sme zistili 78 druhov mäkkýšov, z toho 70 suchozemských druhov. 13 druhov (19 %) patrí medzi karpatské endemity, jeden druh (Carpathica calophana) je endemitom Východných Karpát. Na územie nezasahujú západokarpatské endemity a druhy západného areo­typu. Oproti výskumom od roku 1955 sme zistili navyše 12 nových druhov. Z hľadiska zoocenologického je možné malakofaunu rozčleniť do 6 základných skupín: 1) Horské malakoce­nózy, prev. buko-jedľových lesov, 2) malakocenózy lesných mokradí, 3) malakocenózy submontánneho stupňa, 4) malakocenózy subalpínskeho stupňa, 5) malakocenózy sekundárneho bezlesia (prev. poloprirodzené mezické lúky), 6) malakocenózy kultúrnej krajiny.

Literatúra: Horsák, M. 2003: How to sample molluscs communities in mires easily. Malacologica Bohemoslovaca (Československá slimač) 2: 11–14; Ložek, V. & Gulička, J. 1955: Zoologický výzkum pralesní reservace Stužica ve slovenských Východních Karpatech. – Ochrana přírody (Praha) 10,7: 202–209; Ložek, V. 1962-62: Malakozoologický výskum slovenských Východných Karpát. – Zborník Východosl. múzea (Košice), 2–3 A: 167–190; Vostál, Z. 1995: Príspevok k faune Bukovských vrchov. – Zb. Pedagog. fak. v Prešove, Univ. P.J. Šafárika v Košiciach, Prír. vedy 26: 97–101.

Kompletný článok v PDF formáte

Record of the Zebra mussel (Dreissena polymorpha) albino from SW Slovakia

Tomáš ČEJKA

Institute of Zoology, Slovak Academy of Sciences, Dúbravská cesta 9, SK-84506 Bratislava

The bivalve Dreissena polymorpha (Pallas, 1771) is the European species with former Pontic range, known only from 19th century in Slovakia and other Central and West European countries (Ložek 1956). The Zebra mussel albinos are known e.g. from Poland (Boron et al. 2004), Great Britain (Micklewright 2005) and Canada (Mackie 1991); the albino form has never been found in Slovakia until now as well as in former Czechoslovakia (Ložek 1956, Beran pers. comm. 2005).
Material examined: N: 48°06'00", E: 17°15'45"; DFS (grid reference number of the Databank of Slovak Fauna): 7969b, 130 m a.s.l., Jazero Rovinka (=Veľká Voda) gravel pit near the Dunajská Lužná town, SW Slovakia. Bottom substrate in the littoral zone: Silted gravel and sand, no macrophytes, 5 August 2005, one albino adult in the whole colony attached to submerged tree trunk. R. Šišulák leg., T. Čejka det., N. Dokoupil coll., first record of albino individual from Slovakia.

Acknowledgement - the work was supported by VEGA grants No. 1/1291/04 and 2/5014/25.

References:
Boron A, Woznicki P, Skuza L, Zielinski R. 2004 Cytogenetic characterization of the Zebra Mussel Dreissena polymorpha (Pallas) from Miedwie Lake, Poland. Folia. Biol. (Krakow) 52 (1-2): 33-8.
Ložek V. 1956: Klíč československých měkkýšů. Vyd. SAV, Bratislava, 436 pp.
Mackie G.L. 1991: Biology of the exotic zebra mussel, Dreissena polymorpha, in relation to native bivalves and its potential impact in Lake St. Clair. Hydrobiologia 219 (1): 251-268.
Micklewright S. 2005: Zebra Mussels: A Warning and History. http://www.wbrc.org.uk/WorcRecd/Issue11/ZMussel.htm

The Zebra mussel albino from the gravel pit near Dunajská Lužná, SW Slovakia (Photo N. Dokoupil)

Oxychilus hydatinus (Rossmässler, 1838) (Gastropoda: Zonitidae) nový pro Slovensko

Libor Dvořák

Když se objeví nový druh plže pro nějakou zemi, bývá to obvykle 1) zavlečený nepůvodní druh nebo 2) nově stanovený taxon. Objevení druhu Oxychilus hydatinus v oblasti Bratislavy je ze zcela jiné kategorie. Jedná se o výrazně teplomilný druh obývající stepi, popř. druhotné lokality stepního rázu v jižní Evropě. Nejseverněji byl znám pouze z jižních částí Maďarska, ale například v nížinách Rakouska nikdy zaznamenán nebyl. Jedinci ze Slovenska byli determinováni na základě drobných konchyliologických znaků, kterými se liší od blízce příbuzného a na Slovensku rozšířeného O. inopinatus. Determinace byla ověřena anatomicky. Oba druhy mají totožné pohlavní orgány, liší se pouze vnitřní strukturou penisu. Nález tak sice podle dosavadních znalostí přináší nový druh plže pro Slovensko, zároveň však oprašuje starší Giustiho otázku, zda se vůbec jedná o dva "dobré" druhy, když k determinaci nestačí pitva pohlavního ústrojí a je nutno studovat papily ve vnitřní části penisu, anebo o druh jediný s jistou formou variability co se některých parametrů ulity týče.
Více o tomto nálezu přináší práce:
DVOŘÁK L., HORSÁK M. & VARGA A. 2004: Oxychilus (Mediterranea) hydatinus (Gastropoda: Zonitidae) - new snail for Slovakian fauna with notes to its distribution. Folia Malacologica, 12: 149-152.













Shell of Oxychilus hydatinus from Ondrejský Cintorín cemetery, City of Bratislava, SW Slovakia (photo M. Horsák) and its genitalia (drawing F. Giusti) a - external morphology, b - internal structure. (Click to enlarge images)

Opatrne s tvorbou červených zoznamov

Tomáš Čejka

Napriek tomu, že sa tzv. červené zoznamy bežne zostavujú, používajú a vo verejnosti aj často rezonujú, za skutočný ekosozologický dokument sa často považovať nedajú (Jedlička 2003). Autori sa dopúšťajú najmä dvoch hriechov:

1. Nepoužívajú nové kategórie a kritériá IUCN (2001, verzia 3.1), pričom boli takmer súčasne prijaté aj pravidlá pre regionálne hodnotenie (Gärdenfors et al. 2001), a to napriek tomu, že od ich publikovania uplynuli už takmer štyri roky.

2. Ak aj tieto kategórie používajú, používajú ich mechanicky na základe expertného odhadu, bez definovania (kvantifikovania) kritérií, čo je podobné, akoby používali štatistické analýzy bez uvádzania hladiny pravdepodobnosti. Použitie iných mechanicky uplatňovaných kritérií (napr. počet zberov, mapovacích štvorcov atd., cf. Gajdoš et Svatoň 1994) by bolo treba prehodnotiť a dať do súladu s počtom subpopulácií (subpopulation) a lokalít (location) v ponímaní IUCN, ktoré je však iné a líši sa od zmyslu, v akom sa tieto termíny používajú v ekológii a ako sú zaužívané aj u nás a inde (Jedlička 2003).

Pri zostavovaní červených zoznamov si treba uvedomiť, že všetky pravidlá a kritériá IUCN boli vypracované a platia pre globálnu situáciu a hodnotenie taxónu v celom jeho areáli. Pre regionálne hodnotenie, ktoré má svoje špecifiká, bol vypracovaný a akceptovaný postup, pri ktorom sa riziko najprv posudzuje podľa globálnych kritérií v plnom rozsahu, ale proces posudzovania potom pokračuje hodnotením stavu izolácie a ekologického statusu regionálnych populácií (=subpopulations) a z toho vyplývajúceho zvýšenia resp. zníženia pôvodne priradenej kategórie ohrozenia (Gärdenfors et al. 2001). Stručný návod ako používať kategórie a kritériá IUCN prináša najnovšie Proudlove (2004).

Periodická aktualizácia
Inou otázkou je aktualizácia zoznamu, na potrebu ktorej upozorňuje Feráková (2002). Pred časom navrhol Jedlička (1995), aby sa CR a EN taxóny hodnotili najmenej raz za tri roky a ostatné v intervale 5-10 rokov. V pravidlách IUCN sa hovorí, že presun taxónu do vyššej kategórie sa má uskutočniť ihneď, ako sa jeho opodstatnenosť zistí a od roku 2002 sa má globálny červený zoznam aktualizovať každoročne (Gärdenfors et al. 2001).

Literatúra

Feráková, V. 2002: Poznámky k Červenému zoznamu rastlín. Chránené územia Slovenska, 52: 8-9
Gajdoš, P., Svatoň, J. 1994: Výskum a ochrana pavúkov (Araneae) na Slovensku. Pp. 111-116 in Baláž, D. (ed.) Ochrana biodiverzity na Slovensku. Bratislava
Gärdenfors, U., Hilton-Taylor, C., Mace, G. M., Rodriguez, J. P. 2001: The application of IUCN Red list criteria at regional levels. Conservation Biology 15: 1206-1212
IUCN, 2001: IUCN Red list categories and criteria as adopted by IUCN. Version 3.1. Prepared by the IUCN Species Survival Commision. Gland, Switzerland and Cambridge, UK, 16 pp.
Jedlička, L. (ed.) 1995: Stav biologickej diverzity v Slovenskej republike. Štúdia projektu RVT 20-517-03: Ekosozologický výskum a manažment ohrozených druhov organizmov (depon. na MŽP SR). 1063 pp.
Jedlička, L. 2003: Poznámky k červeným zoznamom. Chránené územia Slovenska 55: 28-30
Proudlove, G. 2004: Conservation assessments, threats, and the IUCN Red List categories and criteria. J. Biogeogr. 31: 1201-1202

Správa o malakozoologickom výskume naviatych pieskov na Podunajskej rovine a Hronskej pahorkatine

Tomáš Čejka
Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, SK-84506 Bratislava

Na podnet Štátnej ochrany prírody (CHKO Dunajské luhy) sa v júli 2004 uskutočnil jednorazový výskum malakofauny 12 reprezentatívnych lokalít naviatych pieskov. Okrem Ložekových (1953) údajov z Čenkovskej stepi neexistujú publikované údaje z tohto typu biotopu.
Jedným z limitujúcich faktorov výskytu mäkkýšov je dostatok prístupného vápnika. Naviate piesky podunajskej nížiny obsahujú stredné až vyššie množstvá CaO či CaCO3, ktorý sa však koncentruje najmä v stredných a spodných vrstvách (až do 19 %), v najvrchnejších častiach jeho obsah klesá, resp. sa v nich vôbec nenachádza, napr. v okolí Marcelovej (Vaškovský 1977), čo by mohlo vysvetľovať nízku alfa diverzitu na tejto lokalite. Obsah CaO sa podľa Vaškovskej (1963) pohybuje v rozmedzí 2,31-13,44 %. Tu treba pripomenúť, že v naviatych pieskoch tvoria karbonáty CaCO3 aj rôzne konkrécie, rúrky a tyčinky, teda nie sú v substráte rovnomerne rozložené.
Hlavnými cieľmi malakozoologického prieskumu bolo zistiť druhové bohatstvo malakofauny v území, vyhodnotiť štruktúru malakocenóz, na jej základe posúdiť stupeň trofie, prípadne aj degradácie vytipovaných stanovíšť, upozorniť na ekosozologicky významné druhy a dať pripomienky k manažmentu územia.

Metódy a lokality
Tam, kde to bolo možné, prípadne účelné, sme odobrali vzorky malakocenóz (rastlinný detrit a 2-3 cm vrchnej vrstvy pieskového substrátu z plochy približne 0,5 m2). Na každej lokalite boli údaje doplnené individuálnym zberom počas 30 min., pri druhu Xerolenta obvia sme spravili aj odhad početnosti (počet jedincov na ploche 1 m2). Mäkkýše sme určovali podľa schránok, pričom sme použili práce Ložeka (1956) a Kerney et al. (1983).
Lokality: 1. Čenkov - NPR Čenkovská step, 2. Čenkov - PR Čenkovská lesostep, 3. Nesvady - starý cintorín, 4. Nesvady - pieskovňa, 5. Nesvady - PR Líščie diery, 6. Hurbanovo - Horný Abov, 7. Hurbanovo - Dolný Abov, 8. Chotín - Lúčky, 9. Chotín - PR Chotínske piesky, 10. Marcelová (Krátke Kesy) - PR Marcelovské piesky, 11. Virt - PR Mašan, 12. Marcelová - Bašov kopec.

Druhová diverzita, konštatnosť
Vzhľadom k fyzikálnym a vyššie špecifikovaným chemickým vlastnostiam naviatych pieskov územia je beta diverzita nízka. Na 12 lokalitách sme potvrdili iba 16 druhov suchozemských ulitníkov. Okrem lokality Bašov kopec, na ktorej sa mäkkýše nevyskytovali, bol minimálny počet druhov na lokalite Nesvady - pieskovňa, Horný a Dolný Abov) (na všetkých troch lokalitách 2 druhy), maximálny počet druhov na lokalite bol 9 (Čenkovská step). Priemerný počet druhov na lokalitu je 4, oproti iným nelesným biotopom pomerne nízky. Eukonštantným druhom (11 lokalít) bol slimák pásikavý (Cepaea vindobonensis), konštantným druhom slimák stepný (Xerolenta obvia).
Na základe štruktúry malakocenóz možno konštatovať, že k najpôvodnejším a najzachovalejším lokalitám patrí jednoznačne NPR Čenkovská step, PR Čenkovská lesostep, PR Mašan a čiastočne aj PR Líščie diery. Indikátorom zachovalosti a pôvodnosti je najmä prítomnosť a dominancia slimáka rebravého (Helicopsis striata). Ostatné lokality sú buď sukcesne mladé, výrazne oligotrofné, prípadne degradované a charakterizuje ich najmä prítomnosť a vyššia až vysoká dominancia pionierskych druhov Xerolenta obvia a Cepaea vindobonensis.


NPR Čenkovská step (po kliknutí sa obr. zväčší)

Poznámky k manažmentu územia
Hlavným problémom manažmentu rezervácií je väčšinou nálet pionierskych drevín - agátu, borovice, prípadne pajaseňa žliazkatého. Samozrejmosťou manažmentu skúmaných lokalít sa už stalo pravidelné odstraňovanie týchto drevín.
Z malakozoologického pohľadu by bolo vhodné potláčať aj stanovištne nepôvodné vysoké byliny a udržiavať krátkosteblový typ stepi, ktorý je jedným z limitujúcich stanovištných faktorov vzácneho slimáka rebravého (Helicopsis striata) a stepnej chondruly trojzubovej (Chondrula tridens).
Stálo by za úvahu spraviť počas suchej zimy, napríklad v januári či februári, maloplošné experimentálne vypálenie časti niektorej lokality v miestach s nahromadenou starinou či nepôvodnými bylinami a sledovať obsadzovanie vypálenej experimentálnej plochy vegetáciou a pôdnou a epigeickou faunou. Požiare patrili v minulosti k cyklickým disturbanciám stepných biocenóz, pôvodná vegetácia a živočíchy sú na ne adaptované, v maloplošnom meradle by teda nemali mať na tieto cenózy nepriaznivý vplyv. Navyše, koncom zimy sa ešte väčšina edafických a epigeických živočíchov zdržiava v hlbších vrstvách pôdy, teplo ich preto ohrozuje oveľa menej.

Literatúra: [1] Kerney MP, Cameron RAD & Jungbluth JH, 1983: Die Lanschnecken Nord- und Mitteleuropas. Paul Parey, Hamburg und Berlin, 384 pp. [2] Ložek V, 1953: Měkkýši reservací v okolí Štúrova. Ochrana přírody 8 (1): 16-17. [3] Ložek V, 1956: Klíč československých měkkýšů. Vydav. Slov. akad. vied, Bratislava, 360 pp. [4] Vaškovská E, 1963: Niektoré nové poznatky o eolických pieskoch južnej časti Záhorskej nížiny. Geol. práce, Zošit 64, Geol. ústav D. Štúra, Bratislava. [5] Vaškovský I, 1977: Kvartér Slovenska (Quaternary of Slovakia). GÚDŠ, Bratislava, 247 pp.

Tab. 1 Početnosť ulitníkov na jednotlivých lokalitách naviatych pieskov (južné Slovensko)

DRUH / Lokalita	1	2	3	4	5	6	7	8	9	10	11	12
Aegopinella minor	-	k	-	-	-	-	-	-	-	-	-	-
Cepaea hortensis	-	-	-	-	-	-	-	-	-	k	-	-
Cepaea vindobonensis	1	1	1	1	2	1	1	3	2	k	k	-
Cochlicopa lubricella	4	5	-	-	-	-	-	-	-	-	-	-
Deroceras sp. juv.	2	-	-	-	-	-	-	-	-	-	-	-
Euconulus fulvus	k	k	-	-	-	-	-	-	-	-	-	-
Granaria frumentum	-	10	-	-	-	-	-	-	-	-	-	-
Helicopsis striata	14	-	-	-	2	-	-	-	-	s	7	-
Helix pomatia	-	-	7	-	-	-	-	-	-	-	k	-
Chondrula tridens	-	-	-	-	2	-	-	-	s	-	5	-
Monacha cartusiana	-	-	-	-	-	-	-	-	-	-	-	-
Pupilla muscorum	-	-	1	-	-	-	-	1	-	-	-	-
Truncatellina cylindrica	9	20	-	-	-	-	-	-	6	1	2	-
Vallonia costata	2	k	-	-	-	-	-	-	-	-	-	-
Vallonia pulchella	1	k	s	-	-	-	-	-	-	-	2	-
Vitrina pellucida	1	-	-	-	-	-	-	-	-	-	-	-
Xerolenta obvia	-	-	15	5	60	15	50	30	-	3	-	-
Spolu druhov	9	8	5	2	3	2	2	3	3	5	6	0

Vysvetlivky: k - prázdne zachovalé schránky, s - subrecentné schránky

Poďakovanie
Výskum bol realizovaný s čiastočnou podporou grantu VEGA č. 2/2023/22