January 10, 2006

Výsledky malakozoologického prieskumu Bukovských vrchov v roku 2005

Results of the malacological survey in Bukovske Vrchy Mts. (East Slovakia) in 2005

Tomáš Čejka, Libor Dvořák, Michal Horsák, Magda Hrabáková, Lucie Juřičková, Tereza Kořínková, Ľubomíra Vavrová


V oblasti NP Poloniny sa 16. až 21. júla 2005 uskutočnili historicky prvé slovenské Malakologické dni. Spravil sa prieskum 28 lokalít v okolí obcí Nová Sedlica, Uličské Krivé, Zboj, Topoľa, Kolbasov, Stakčín a Kalná Roztoka. Hlavnou metódou vzorkovania bol individu­álny zber mäkkýšov s odhadom početnosti a semikvantitatívnou metódou mokrého výplavu (Horsák 2003); na niekoľkých lokalitách boli odobraté aj semikvantitatívne vzorky opadu a vrchných vrstiev pôdy do hĺbky pri­bližne 3 cm. Vodné mäkkýše sme zbierali pomocou kovového sita s veľkosťou ôk 1 mm2.









Obr. 1 NPR Havešová. Prírodný bukový les s výraznou prímesou cenných listnáčov v optime svojho vývoja. V padnutých kmeňoch sa hojne vyskytuje Argna bielzi.


Na 28 lokalitách sme zistili 78 druhov mäkkýšov, z toho 70 suchozemských a 8 vodných druhov. Ku konštant­ným suchozemským druhom (50 a viac % lokalít) patrili Perforatella dibothryon, Faustina faustina, Macrogas­tra latestriata, Macrogastra tumida a Vestia gulo. Najpočetnejšími druhmi boli Vestia gulo, Discus perspectivus, Schistophallus orientalis, Monachoides vicinus, Macrogastra tumida, Carychium tridentatum, Macrogastra la­testriata a Isognomostoma isognomostomos. Spomedzi vodných mäkkýšov bol konštantným druhom lastúrnik Pisidium personatum, najpočetnejšími druhmi Pisidium personatum a P. casertanum.











Obr. 2
Argna bielzi a Carpathica calophana


Nové a nepotvrdené druhy pre územie

Počas nášho výskumu sme zistili 12 nových druhov: Aegopinella minor, Arion fasciatus, Arion lusitanicus, Arion silvaticus, Deroceras agreste, D. laeve, D. sturanyi, D. reticulatum, D. rodnae, Limax maximus, Trunca­tellina cylindrica; z vodných druhov je nový pre územie Acroloxus lacustris.

Počas výskumu sme na nami sledovaných lokalitách nezaznamenali druhy Clausilia dubia (Ložek & Gulička 1955), Semilimax kotulae (Ložek & Gulička 1955, Ložek, 1962), Vallonia excentrica (Vostál 1995), Vertigo al­pestris (Ložek & Gulička 1955, Ložek 1962), Gyraulus albus (Vostál 1995), Gyraulus crista (Vostál 1995) a Radix auricularia (Lučivjanská, nepubl.). To, samozrejme, neznamená, že na zvyšnom území už tieto druhy ne­žijú. Ako veľmi nepravdepodobné možno označiť Vostálove (1995) údaje o druhoch Anisus spirorbis, Sphae­rium corneum, Urticicola umbrosus, Helicodonta obvoluta, Xerolenta obvia a Oxychilus inopinatus (posledné dva dokonca z alúvií potokov!)

Celkovo sa našlo počas rokov 1954–2005 na území Bukovských vrchov 86 druhov mäkkýšov (75 suchozem­ských a 11 vodných druhov.

Celkové zhodnotenie malakofauny Bukovských vrchov

Celková, pomerne jednotvárna, štruktúra malakofauny je význačná pre lesné stanovištia na flyši, ktoré sa tak ná­padne líšia od veľmi pestrých biotopov v jadrových karpatských pohoriach, kde najmä v oblasti vápencových príkrovov dochádza k nahromadeniu najrôznejších stanovíšť na pomerne malej ploche, čo sa jasne odráža aj v pestrom zložení tamojšej malakofauny (Ložek & Gulička 1955). Napriek tomu nemajú malakocenózy Bukov­ských vrchov (s výnimkou susedných častí Východných Karpát) na Slovensku obdoby, pretože majú čisto vý­chodokarpatský ráz, čím sa značne líšia od fauny západnejších karpatských pohorí.

Na území sa vyskytuje niekoľko typických malakocenóz:

1. Základnou malakocenózou je spoločenstvo horského bukovo-jedľového lesa (Obr.1) s charakteristickými druhmi Ena montana, Cochlodina orthostoma, Macrogastra latestriata, Bulgarica cana, Pseudalinda stabilis, Aegopinella epi­pedostoma (ev. A. nitens), Schistophallus orientalis, Vitrea diaphana, Vitrea trannsylvanica, Faustina faus­tina, Isognomostoma isognomostomos a miestami aj Argna bielzi. Vyššie uvedené druhy žijú väčšinou pod kôrou sta­rých padnutých stromov alebo priamo v tlejúcom dreve (napr. Argna bielzi) (Obr.2).

2. Na malakocenózu bukojedlín priamo nadväzujú cenózy lesných mokradí, ktoré sa vyskytujú v alúviách poto­kov, príp. sa objavujú na svahových prameniskách. Sú tu zastúpené všetky vyššie menované druhy bukojedlín, avšak celkový charakter malakocenóz udávajú vlhkomilné druhy Macrogastra tumida, Vestia turgida, Vestia gulo, Discus perspectivus, Vitrea crystallina, Euconulus fulvus, Eucobresia nivalis, Monachoides vicinus a Carychium minimum, ev. C. tridentatum.

3. Malakocenózy submontánneho stupňa sú charakteristické výskytom druhov Perforatella dibothryon, Discus perspectivus a Petasina leucozona bielzi, ktorých súvislé stanovištia však nevystupujú príliš nad 600 m n.m.

4. Malakocenóza subalpínskeho stupňa je v podstate ochudobnená malakocenóza montánna, pričom jednotlivé druhy tú majú iné početné zastúpenie. Význačnými druhmi sú Cochlodina orthostoma, Bulgarica cana, vzácne aj Macrogastra latestriata. Vo vlhkom opade krytom bujnou vegetáciou žijú lesné až lesné vlhkomilné druhy Schistophallus orientalis, Vitrea diaphana, Ena montana, Aegopinella epipedostoma, Aegopinella pura, Mona­choides vicinus, Vestia turgida, Isognomostoma isognomostomos a vzácne Arianta arbustorum. Táto malakoce­nóza je charakteristická najmä pre hrebeňovú partiu vo výškach 1000–1100 m n.m.

5. Malakocenóza sekundárneho bezlesia (prevažne mezické lúky a kultúrna step) s druhmi Fruticicola fruticum, Euomphalia strigella, Aegopinella minor, Truncatellina cylindrica a Vitrina pellucida.

6. Počas výskumu sme neopomenuli ani malakocenózy kultúrnej krajiny, najmä rôznych ruderálnych stanovíšť v intravilánoch obcí. Je kuriózne, že okrem typických ruderálnych druhov (Deroceras reticulatum, Deroceras ag­reste, Arion lusitanicus, Limax maximus) napr. V Novej Sedlici prežívajú priamo v intraviláne aj také citlivé lesné druhy, ako napr. Bulgarica cana či Pseudalinda stabilis.

Obr. 3 NPR Stinská slatina pri Novej Sedlici. Stanovište Vertigo substriata a ďalších osemnástich, prevažne lesných a vlhkomilných druhov. Vyskytuje sa tu aj päť vodných druhov.


Zoogeografický pohľad na malakofaunu Bukovských vrchov

Rozdiel v štruktúre malakofauny Bukovských vrchov je oproti Západným Karpatom najmä v neprítomnosti zá­padných prvkov, napr. Discus rotundatus, Oxychilus cellarius, Daudebardia rufa, D. brevipes, Petasina uniden­tata, Monachoides incarnatus (ekologicky tu s ním vikarizuje Perforatella dibothryon), Urticicola umbrosus, Isognomostoma holosericea, Cepaea hortensis, ďalej západokarpatské endemity, najmä Trichia villosula a Trichia lubomirskii, chýbajú tu však aj mnohé druhy spoločné Západným Karpatom a Sedmohradsku, napr. Cochlodina cerata, Alinda biplicata, Vestia elata, aj niektoré druhy s širším areálom ako Discus ruderatus, Cochlodina laminata a Clausilia cruciata. Malakofauna Bukovských vrchov je zo zoogeografického hľadiska značne ochudobnená, obohatená iba o niektoré čisto východokarpatské druhy, akými sú Carpathica calophana alebo Petasina leucozona bielzi. Podiel karpatských endemitov je výrazný (pričom chýbajú západokarpatské en­demity). Patrí sem Argna bielzi, Macrogastra latestriata, M. tumida, Pseudalinda stabilis, Vestia gulo, Vestia tur­gida, Schistophallus orientalis, Vitrea transsylvanica, Carpathica calophana, Monachoides vicinus, Faustina fa­ustina, Perforatella dibothryon, Petasina leucozona bielzi a Acicula parcelineata.

Obr. 4 Aj takáto drobná mokraď v intraviláne Novej Sedlice hostí zaujímavé spoločenstvo 11 suchozemských a 3 vodných druhov, napr. Vertigo antivertigo, Vestia gulo, Perforatella dibothryon, Macrogastra tumida alebo Discus perspectivus.


Súhrn a záver

Faunistickým prieskumom 28 typových lokalít Bukovských vrchov sme zistili 78 druhov mäkkýšov, z toho 70 suchozemských druhov. 13 druhov (19 %) patrí medzi karpatské endemity, jeden druh (Carpathica calophana) je endemitom Východných Karpát. Na územie nezasahujú západokarpatské endemity a druhy západného areo­typu. Oproti výskumom od roku 1955 sme zistili navyše 12 nových druhov. Z hľadiska zoocenologického je možné malakofaunu rozčleniť do 6 základných skupín: 1) Horské malakoce­nózy, prev. buko-jedľových lesov, 2) malakocenózy lesných mokradí, 3) malakocenózy submontánneho stupňa, 4) malakocenózy subalpínskeho stupňa, 5) malakocenózy sekundárneho bezlesia (prev. poloprirodzené mezické lúky), 6) malakocenózy kultúrnej krajiny.

Literatúra: Horsák, M. 2003: How to sample molluscs communities in mires easily. Malacologica Bohemoslovaca (Československá slimač) 2: 11–14; Ložek, V. & Gulička, J. 1955: Zoologický výzkum pralesní reservace Stužica ve slovenských Východních Karpatech. – Ochrana přírody (Praha) 10,7: 202–209; Ložek, V. 1962-62: Malakozoologický výskum slovenských Východných Karpát. – Zborník Východosl. múzea (Košice), 2–3 A: 167–190; Vostál, Z. 1995: Príspevok k faune Bukovských vrchov. – Zb. Pedagog. fak. v Prešove, Univ. P.J. Šafárika v Košiciach, Prír. vedy 26: 97–101.

Kompletný článok v PDF formáte

5 Comments:

At 5:15 pm, Blogger johneybrinick8130077347 said...

I read over your blog, and i found it inquisitive, you may find My Blog interesting. So please Click Here To Read My Blog

http://pennystockinvestment.blogspot.com

 
At 12:34 am, Blogger louisericks1056300401 said...

Get any Desired College Degree, In less then 2 weeks.

Call this number now 24 hours a day 7 days a week (413) 208-3069

Get these Degrees NOW!!!

"BA", "BSc", "MA", "MSc", "MBA", "PHD",

Get everything within 2 weeks.
100% verifiable, this is a real deal

Act now you owe it to your future.

(413) 208-3069 call now 24 hours a day, 7 days a week.

 
At 8:55 pm, Anonymous Anonymous said...

NSU - 4efer, 5210 - rulez

 
At 4:09 pm, Anonymous Anonymous said...

I found some search engines.
But i dont understand the type it.

levitra
phentermine
carisoprodol

 
At 3:14 am, Anonymous Anonymous said...

Best flower for you girlfriend
BEST FLOWER

soma or here phentermine

 

Post a Comment

<< Home