January 28, 2005

Opatrne s tvorbou červených zoznamov

Tomáš Čejka

Napriek tomu, že sa tzv. červené zoznamy bežne zostavujú, používajú a vo verejnosti aj často rezonujú, za skutočný ekosozologický dokument sa často považovať nedajú (Jedlička 2003). Autori sa dopúšťajú najmä dvoch hriechov:

1. Nepoužívajú nové kategórie a kritériá IUCN (2001, verzia 3.1), pričom boli takmer súčasne prijaté aj pravidlá pre regionálne hodnotenie (Gärdenfors et al. 2001), a to napriek tomu, že od ich publikovania uplynuli už takmer štyri roky.

2. Ak aj tieto kategórie používajú, používajú ich mechanicky na základe expertného odhadu, bez definovania (kvantifikovania) kritérií, čo je podobné, akoby používali štatistické analýzy bez uvádzania hladiny pravdepodobnosti. Použitie iných mechanicky uplatňovaných kritérií (napr. počet zberov, mapovacích štvorcov atd., cf. Gajdoš et Svatoň 1994) by bolo treba prehodnotiť a dať do súladu s počtom subpopulácií (subpopulation) a lokalít (location) v ponímaní IUCN, ktoré je však iné a líši sa od zmyslu, v akom sa tieto termíny používajú v ekológii a ako sú zaužívané aj u nás a inde (Jedlička 2003).

Pri zostavovaní červených zoznamov si treba uvedomiť, že všetky pravidlá a kritériá IUCN boli vypracované a platia pre globálnu situáciu a hodnotenie taxónu v celom jeho areáli. Pre regionálne hodnotenie, ktoré má svoje špecifiká, bol vypracovaný a akceptovaný postup, pri ktorom sa riziko najprv posudzuje podľa globálnych kritérií v plnom rozsahu, ale proces posudzovania potom pokračuje hodnotením stavu izolácie a ekologického statusu regionálnych populácií (=subpopulations) a z toho vyplývajúceho zvýšenia resp. zníženia pôvodne priradenej kategórie ohrozenia (Gärdenfors et al. 2001). Stručný návod ako používať kategórie a kritériá IUCN prináša najnovšie Proudlove (2004).

Periodická aktualizácia
Inou otázkou je aktualizácia zoznamu, na potrebu ktorej upozorňuje Feráková (2002). Pred časom navrhol Jedlička (1995), aby sa CR a EN taxóny hodnotili najmenej raz za tri roky a ostatné v intervale 5-10 rokov. V pravidlách IUCN sa hovorí, že presun taxónu do vyššej kategórie sa má uskutočniť ihneď, ako sa jeho opodstatnenosť zistí a od roku 2002 sa má globálny červený zoznam aktualizovať každoročne (Gärdenfors et al. 2001).

Literatúra

Feráková, V. 2002: Poznámky k Červenému zoznamu rastlín. Chránené územia Slovenska, 52: 8-9
Gajdoš, P., Svatoň, J. 1994: Výskum a ochrana pavúkov (Araneae) na Slovensku. Pp. 111-116 in Baláž, D. (ed.) Ochrana biodiverzity na Slovensku. Bratislava
Gärdenfors, U., Hilton-Taylor, C., Mace, G. M., Rodriguez, J. P. 2001: The application of IUCN Red list criteria at regional levels. Conservation Biology 15: 1206-1212
IUCN, 2001: IUCN Red list categories and criteria as adopted by IUCN. Version 3.1. Prepared by the IUCN Species Survival Commision. Gland, Switzerland and Cambridge, UK, 16 pp.
Jedlička, L. (ed.) 1995: Stav biologickej diverzity v Slovenskej republike. Štúdia projektu RVT 20-517-03: Ekosozologický výskum a manažment ohrozených druhov organizmov (depon. na MŽP SR). 1063 pp.
Jedlička, L. 2003: Poznámky k červeným zoznamom. Chránené územia Slovenska 55: 28-30
Proudlove, G. 2004: Conservation assessments, threats, and the IUCN Red List categories and criteria. J. Biogeogr. 31: 1201-1202


1 Comments:

At 12:59 am, Anonymous Anonymous said...

cmcxvmvbnbm
b

 

Post a Comment

<< Home