October 13, 2004

Správa o malakozoologickom výskume naviatych pieskov na Podunajskej rovine a Hronskej pahorkatine

Tomáš Čejka
Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, SK-84506 Bratislava

Na podnet Štátnej ochrany prírody (CHKO Dunajské luhy) sa v júli 2004 uskutočnil jednorazový výskum malakofauny 12 reprezentatívnych lokalít naviatych pieskov. Okrem Ložekových (1953) údajov z Čenkovskej stepi neexistujú publikované údaje z tohto typu biotopu.
Jedným z limitujúcich faktorov výskytu mäkkýšov je dostatok prístupného vápnika. Naviate piesky podunajskej nížiny obsahujú stredné až vyššie množstvá CaO či CaCO3, ktorý sa však koncentruje najmä v stredných a spodných vrstvách (až do 19 %), v najvrchnejších častiach jeho obsah klesá, resp. sa v nich vôbec nenachádza, napr. v okolí Marcelovej (Vaškovský 1977), čo by mohlo vysvetľovať nízku alfa diverzitu na tejto lokalite. Obsah CaO sa podľa Vaškovskej (1963) pohybuje v rozmedzí 2,31-13,44 %. Tu treba pripomenúť, že v naviatych pieskoch tvoria karbonáty CaCO3 aj rôzne konkrécie, rúrky a tyčinky, teda nie sú v substráte rovnomerne rozložené.
Hlavnými cieľmi malakozoologického prieskumu bolo zistiť druhové bohatstvo malakofauny v území, vyhodnotiť štruktúru malakocenóz, na jej základe posúdiť stupeň trofie, prípadne aj degradácie vytipovaných stanovíšť, upozorniť na ekosozologicky významné druhy a dať pripomienky k manažmentu územia.

Metódy a lokality
Tam, kde to bolo možné, prípadne účelné, sme odobrali vzorky malakocenóz (rastlinný detrit a 2-3 cm vrchnej vrstvy pieskového substrátu z plochy približne 0,5 m2). Na každej lokalite boli údaje doplnené individuálnym zberom počas 30 min., pri druhu Xerolenta obvia sme spravili aj odhad početnosti (počet jedincov na ploche 1 m2). Mäkkýše sme určovali podľa schránok, pričom sme použili práce Ložeka (1956) a Kerney et al. (1983).
Lokality: 1. Čenkov - NPR Čenkovská step, 2. Čenkov - PR Čenkovská lesostep, 3. Nesvady - starý cintorín, 4. Nesvady - pieskovňa, 5. Nesvady - PR Líščie diery, 6. Hurbanovo - Horný Abov, 7. Hurbanovo - Dolný Abov, 8. Chotín - Lúčky, 9. Chotín - PR Chotínske piesky, 10. Marcelová (Krátke Kesy) - PR Marcelovské piesky, 11. Virt - PR Mašan, 12. Marcelová - Bašov kopec.

Druhová diverzita, konštatnosť
Vzhľadom k fyzikálnym a vyššie špecifikovaným chemickým vlastnostiam naviatych pieskov územia je beta diverzita nízka. Na 12 lokalitách sme potvrdili iba 16 druhov suchozemských ulitníkov. Okrem lokality Bašov kopec, na ktorej sa mäkkýše nevyskytovali, bol minimálny počet druhov na lokalite Nesvady - pieskovňa, Horný a Dolný Abov) (na všetkých troch lokalitách 2 druhy), maximálny počet druhov na lokalite bol 9 (Čenkovská step). Priemerný počet druhov na lokalitu je 4, oproti iným nelesným biotopom pomerne nízky. Eukonštantným druhom (11 lokalít) bol slimák pásikavý (Cepaea vindobonensis), konštantným druhom slimák stepný (Xerolenta obvia).
Na základe štruktúry malakocenóz možno konštatovať, že k najpôvodnejším a najzachovalejším lokalitám patrí jednoznačne NPR Čenkovská step, PR Čenkovská lesostep, PR Mašan a čiastočne aj PR Líščie diery. Indikátorom zachovalosti a pôvodnosti je najmä prítomnosť a dominancia slimáka rebravého (Helicopsis striata). Ostatné lokality sú buď sukcesne mladé, výrazne oligotrofné, prípadne degradované a charakterizuje ich najmä prítomnosť a vyššia až vysoká dominancia pionierskych druhov Xerolenta obvia a Cepaea vindobonensis.


NPR Čenkovská step (po kliknutí sa obr. zväčší)

Poznámky k manažmentu územia
Hlavným problémom manažmentu rezervácií je väčšinou nálet pionierskych drevín - agátu, borovice, prípadne pajaseňa žliazkatého. Samozrejmosťou manažmentu skúmaných lokalít sa už stalo pravidelné odstraňovanie týchto drevín.
Z malakozoologického pohľadu by bolo vhodné potláčať aj stanovištne nepôvodné vysoké byliny a udržiavať krátkosteblový typ stepi, ktorý je jedným z limitujúcich stanovištných faktorov vzácneho slimáka rebravého (Helicopsis striata) a stepnej chondruly trojzubovej (Chondrula tridens).
Stálo by za úvahu spraviť počas suchej zimy, napríklad v januári či februári, maloplošné experimentálne vypálenie časti niektorej lokality v miestach s nahromadenou starinou či nepôvodnými bylinami a sledovať obsadzovanie vypálenej experimentálnej plochy vegetáciou a pôdnou a epigeickou faunou. Požiare patrili v minulosti k cyklickým disturbanciám stepných biocenóz, pôvodná vegetácia a živočíchy sú na ne adaptované, v maloplošnom meradle by teda nemali mať na tieto cenózy nepriaznivý vplyv. Navyše, koncom zimy sa ešte väčšina edafických a epigeických živočíchov zdržiava v hlbších vrstvách pôdy, teplo ich preto ohrozuje oveľa menej.

Literatúra: [1] Kerney MP, Cameron RAD & Jungbluth JH, 1983: Die Lanschnecken Nord- und Mitteleuropas. Paul Parey, Hamburg und Berlin, 384 pp. [2] Ložek V, 1953: Měkkýši reservací v okolí Štúrova. Ochrana přírody 8 (1): 16-17. [3] Ložek V, 1956: Klíč československých měkkýšů. Vydav. Slov. akad. vied, Bratislava, 360 pp. [4] Vaškovská E, 1963: Niektoré nové poznatky o eolických pieskoch južnej časti Záhorskej nížiny. Geol. práce, Zošit 64, Geol. ústav D. Štúra, Bratislava. [5] Vaškovský I, 1977: Kvartér Slovenska (Quaternary of Slovakia). GÚDŠ, Bratislava, 247 pp.

Tab. 1 Početnosť ulitníkov na jednotlivých lokalitách naviatych pieskov (južné Slovensko)

DRUH / Lokalita

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

Aegopinella minor

-

k

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

Cepaea hortensis

-

-

-

-

-

-

-

-

-

k

-

-

Cepaea vindobonensis

1

1

1

1

2

1

1

3

2

k

k

-

Cochlicopa lubricella

4

5

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

Deroceras sp. juv.

2

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

Euconulus fulvus

k

k

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

Granaria frumentum

-

10

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

Helicopsis striata

14

-

-

-

2

-

-

-

-

s

7

-

Helix pomatia

-

-

7

-

-

-

-

-

-

-

k

-

Chondrula tridens

-

-

-

-

2

-

-

-

s

-

5

-

Monacha cartusiana

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

Pupilla muscorum

-

-

1

-

-

-

-

1

-

-

-

-

Truncatellina cylindrica

9

20

-

-

-

-

-

-

6

1

2

-

Vallonia costata

2

k

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

Vallonia pulchella

1

k

s

-

-

-

-

-

-

-

2

-

Vitrina pellucida

1

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

-

Xerolenta obvia

-

-

15

5

60

15

50

30

-

3

-

-














Spolu druhov

9

8

5

2

3

2

2

3

3

5

6

0

Vysvetlivky: k - prázdne zachovalé schránky, s - subrecentné schránky

Poďakovanie
Výskum bol realizovaný s čiastočnou podporou grantu VEGA č. 2/2023/22

October 07, 2004

Another record of the Asian clam Corbicula fluminea (Bivalvia: Corbiculidae) from the Danubian lowland, Slovakia

Tomáš Čejka1, Soňa Ščerbáková2 & Emília Elexová2
1Institute of Zoology, Slovak Academy of Sciences, Dúbravská cesta 9, SK-84506 Bratislava
2
Water Research Institute, Nábrežie L. Svobodu 5, SK-812 49 Bratislava


Material examined: N: 48°12’16“, E: 17°25’26“; DFS: 7770c, 135 m n.m., Čierna Voda drainage ditch (canal) near the Senec town, river km 31.9, bottom substrate: 70% sand and mud, 30% macrophytes, 19 September, 2003, 3 juveniles picked up from a medial zone of the canal, E. Elexová leg., T. Čejka det. et coll., 4th record from Slovakia.
Native range: The genus Corbicula lives in temperate to tropical southern Asia west to the eastern Mediterranean; Africa, except in the Sahara desert; southeast Asian islands south into central and eastern Australia (Morton 1986).
Identification: A small light-colored bivalve with shell ornamented by distinct, concentric sulcations, anterior and posterior lateral teeth with many fine serations. Dark shell morphs exist along the Slovak stretch of the Danube river. The light-colored shell morph has a yellow-green to light brown periostracum and white to light blue or light purple nacre while the darker shell morph has a dark olive green to black periostracum and a deep royal blue nacre.

Acknowledgement - the work was supported by VEGA grants No. 1/1291/04 and 2/5014/25.

References: Morton B, 1986: Corbicula in Asia - an updated synthesis. American Malacological Bulletin, Special Edition, 2: 113-124.

Article in PDF