July 14, 2004

Neznáma moravská a slovenská malakologická literatúra

Vladimír Košel

Bibliografiu mäkkýšov v monografii Ložeka (1956) možno považovať za veľmi dobrú literárnu základňu nielen českého ale aj slovenského územia. Ložekovi sa totiž podarilo preniknúť aj do maďarskej literatúry a rozšifrovať záhadné mená slovenských lokalít.
Napriek tomu, podarilo sa mi nájsť niekoľko starších článkov, ktoré v uvedenej bibliografii chýbajú. Ide väčšinou o články, z nadpisov ktorých nebolo zjavné, že obsahujú nejaké údaje alebo pojednanie o mäkkýšoch. Viaceré články (parazitologického zamerania) sú aj novšieho dáta a bežne dostupné, ale zdá sa mi že slimáčkarskej pospolitosti stredného i mladšieho veku ostali neznáme.
Keď to vezmeme chronologicky, uvediem najprv 3 články od Oldřicha Kaplera z rokov 1938-1939. Tento činorodý muž (mám dojem že gymnaziálny učiteľ na južnej Morave) sa venoval faunistickému skúmaniu povodia Dyje a Moravy, ale cenné sú najmä jeho pokusy s odchovom a pozorovaním žiabronôžok, škľabkoviek a štítovcov v laboratórnych podmienkach. Pri zbere potrebného materiálu v teréne zaznamenával nálezy aj iných živočíchov a našťastie to aj publikoval.
Takto ako prvý opísal konkrétne nálezy podunajských ulitníkov rieky Dyje. Ide o Theodoxus danubialis a Lithoglyphus naticoides. Najpodrobnejšie o ich výskyte píše v článku z roku 1938, kde opisuje novú územnú situáciu po zabratí časti Moravy Nemeckom. Text doplnil situačným plánom okolia Protivína s vyznačeným výskytom oboch druhov ulitníkov. Nálezisko ležalo v Dyje v okolí mosta z Podivína do Lednice. Autor popisuje aj charakter substrátu a podľa slovného hodnotenia kvantity boli tu vcelku hojné.
V druhom článku (1939a) je o nich už stručnejší a výskyt oboch druhov ulitníkov znázornil len na mapke, ktorá je totožná s predošlým článkom. V treťom článku (1939b), kde sa zaoberá pokusmi na ploskuliach, píše len o chove v akváriu jedného teodoxa z Dyje už od „června 1936“.
Kassa(čítaj kašša) sú po maďarsky Košice, počas 2. svetovej vojny boli maďarským územím a z ich hornatého okolia, z Rudohoria, Horváth (1944) popisuje nálezy 44 druhov suchozemských a vodných mäkkýšov najmä z Čermeľskej doliny západne od Košíc. Časopis Fragmenta Faunistica Hungarica vychádzal asi do roku 1947 a nájde sa v ňom veľa faunistických údajov zo Slovenska. O samotnom Horváthovi viac som nevedel zistiť.
Kto pozná aspoň trochu tvorbu Václava Dyka, musí s uznaním skloniť hlavu, akým širokým spektrom živočíšných skupín sa zaoberal a akú širokú problematiku pritom riešil. Bolo by čudné, keby v jeho záujme nefigurovali mäkkýše. V tomto zrejme nebudem vyčerpávajúci, pretože vyhľadať a len prelistovať stovky jeho publikácií vyžaduje nerentabilné množstvo energie a času, aj z toho dôvodu, že svoje publikácie často citoval neúplne a niekedy aj s chybami.
Pozoruhodná je jeho práca (s manželkou Dagmar) o Ancylus fluviatilis z tatranskej riečky Belá. Materiál tu zbierali ešte v roku 1937 (možno na svadobnej ceste), ale publikovali až v 1973 v časopise Acta veterinaria! z Brna, v angličtine. V článku je zmapované hypsometrické a longitudinálne rozšírenie tohto druhu v Belej a v niektorých prítokoch v odhadovej i absolútnej kvantite. Výsledky z jednotlivých profilov s charakteristikami sú zhrnuté v dlhej tabuľke. Obrazovú prílohu tvorí 6 fotografií a 3 perovky s mezohabitatmi dna.
Najmä slovenských slimáčkarov chcel by som upozorniť na článok Opravilovej a Vojteka (1965) síce parazitologického zamerania, ale s údajmi o 23 druhoch z Podunajska a Moravy. Zo Štúrova zrejme z Dunaja sa uvádzajú aj také druhy ako Fagotia acicularis a Theodoxus danubialis, o ktorých v neskoršom období ako o žijúcich nebolo ani chyrovať. Nepodarilo sa mi však zistiť dátumy odberov materiálu. V menšom rozsahu nájdeme údaje o slimáčikoch u OPRAVILOVEJ (1969)- 13 druhov z Moravy a Podunajska.
Predložená literatúra nie je vonkoncom vyčerpaná, nehovoriac už o hydrobiologickej, nuž ale časť roboty chcem nechať aj druhým hlavne mladším kolegom, ktorí majú (dúfam) viac času. A čo tak pracovať na novej bibliografii?

Literatúra

DYK, V., DYKOVÁ, D., 1973: The snail Ancylus fluviatilis O. F. Müller, 1774 as an indicator organism. Acta. Vet. Brno, 42: 377-384+3 obr.tab + tab.
HORVÁTH, A., 1944: Beiträge zur Kenntnis der Mollusken-Fauna der Umgebung von Kassa. Fragm. Faun. Hung., 7: 39-41.
KAPLER, O., 1938: K nové situaci na jižní Moravě. Příroda, 31: 269-270.
KAPLER, O., 1939a: Ze života vyšších lupenonožců (Euphyllopoda). Příroda, 32: 49-55.
KAPLER, O., 1939b: K operacím ploštěnek. Příroda, 32: 223-224.
OPRAVILOVÁ, V., 1969: Zur Kenntnis der Larvenstadien zweier Arten der Gattung Cotylurus Szidat, 1928. Folia Fac. Sci. Nat. Univ. Purkynianae Brunensis, 10, Biologia 25: 93-106. OPRAVILOVÁ, V., VOJTEK, J., 1965: K poznání vývojových stadií druhu Apatemon gracilis (Rudolphi 1819) Szidat 1928. Zool. listy, 14: 359-366.

1 Comments:

At 2:56 pm, Blogger olda said...

Můj otec, o kterém je tady řeč, nebyl v letech 1938-1939 učitel, ale posunovač na dráze, pak zřízenec Slezkého musea v Opavě a pak dělník ve VŽKD. Prof. Absolon o něm ne jednou řekl, že je geniální samouk - přírodovědec a dokonce jej chtěl poslat sám na studie. Ale nějak to nedopadlo.
Táta byl úžasný pozorovatel, když jsme se vrátili z nějakého výletu, tak my kluci jsme maximálně řekli, že to bylo pěkné, ale on o tom napsal tři články do Živy. Mám všechny jeho práce a i několik fotek z jeskyní Mor. krasu, které ještě nikdo a už možná i nikdo jiný neuvidí. Táta byl asi první, kdo např.vyfotil pověstný svícnovitý krápník. Jsem rád, že byl můj táta. Hodně mě naučil.

 

Post a Comment

<< Home